Veršované knihy, zväzok tretí  

Posted in

Mám VEĽMI rada veršované knihy, a tento týždeň som si na GR konečne zložila poličku, kde môžem sledovať, koľko som ich vlastne čítala. Momentálne stojí číslo na 28 a to prakticky volá po novom článku. Čo zaujímavé som od toho posledného čítala?

Jedna kniha príspevku vládne

One je jednou z tých veršovaných kníh, čo mohli byť pokojne aj v próze, pretože ak nejaký rým alebo rytmus majú, nenašla som ho. Vadí to? V tomto prípade vôbec nie. To, čo sa vo "veršovaných miniscénkach" deje, je totiž taká bomba, že to zlé prepáčim. Kľúčové slovo? Dobre zvládnutá téma.

Hrdinkou tejto knihy sú siamské dvojčatá. Grace a Tippy majú dva samostatné trupy, no zdieľajú vnútorné orgány v brušnej dutine. Rozprávačkou je tá zakríknutejšia a introvertnejšia polovička Grace, ktorá sa zahľadí do pekného chlapca, no keďže si uvedomuje, že z toho nikdy nič nebude, neodváži sa dúfať vo viac.

Ibaže zavrhnúť túto knihu ako pochybnú romancu s divným twistom by bola FAKT HLÚPA VEC. Väčšina knihy je totiž o situáciach z bežného rodinného života, ktorý sa netočí len okolo toho, že sú dvaja členovia rodinného kruhu spojení v jedno telo. Rodičia bojujú s finančnou krízou, sestra s túžbou stať sa baletkou, dvojčatá s cestou do obchodu po mlieko alebo tým, keď sa jednej nechce variť a druhej áno.

A práve tieto detaily pre mňa robia z knihy s takouto témou niečo, čo je zrazu oveľa skutočnejšie a reálnejšie, a nie len založené na "omg siamské dvojčatá, ktorým sa všetci smejú". Páčilo sa mi to, má to dušu a ešte aj v takom frfľošovi ako ja to vykresalo nejakú tú emóciu. Prečítajte si to.

Nápad dobrý, ale nah

Hideous Love má všetko, čo by som na veršovanej knihe mala milovať:

• super hrdinku: vzdelanú, kreatívnu, citlivú a inteligentnú Mary Shelley
• tému, ktorú nedostanete tak často: ...kedy ste naposledy čítali knihu o... ííííí, Mary Shelley!!!
• reálny historický základ: aké to asi bolo roadtripovať Európu v devätnástom storočí s Lordom Byronom?
• a vášnivú, tragickú, zakázanú lásku. Och!

A predsa to nevyšlo. Pretože pri pohľade na to, čo sa v knihe deje (a špecificky koľko ľudí tam umiera), cítite presne toľko, čo pri pohľade von z okna. Áno, občas tam možno je niečo zaujímavé, ale inak vami nejaká tá príjazdová cesta alebo okná bytovky veľmi nepohnú.

Hideous Love ma bavilo čítať pre príbeh, nie pre zážitok. Na jednej strane máte pútavé scény, zaujímavé vzťahy a (pokiaľ náhodou neštudujete anglickú literatúru a viete všetko vopred) šokujúce vyvrcholenie. Ibaže verše - základ veršovanej knihy - sú sterilné a nudné, emócie utlmené. Toľko potenciálu, aghr!

Ak je na tom celom niečo dobré, tak aspoň to, že ma ďalšia autorkina kniha tak (v zlom) neprekvapila. Wicked Girls je kvalitou na úplne rovnakej úrovni, čiže ak nemám vkus ja a ktorákoľvek z tejto dvojice vás chytí za srdce, neváhajte a pokračujte ďalej.

Témou tejto sú salemské procesy s ľuďmi obvinenými z čarodejníctva rozprávané z pohľadu dievčat, ktoré obviňujú susedov a všetci v dedine im to bezvýhradne žerú. A ako som povedala, platí to, čo predtým - skvelý nápad, biedne spracovanie. Ach, škoda.

Vykúri sa z hlavy o dva týždne

By the River. Pamätám si, že tam bola nejaká potopa. A bratia. A niekto v tej potope zahynul...? Alebo to bola iná kniha a tu im odplavilo dom? (BOLA tam vôbec tá potopa???)

Urobila som kritickú chybu a poznačila som si pri čítaní len tri odrážky: nezaujímavý dej, nezaujímavé postavy, suché verše. Bohužiaľ, viac vám k nej fakt neviem povedať.

Elevated. Pane bože. Oni boli v nejakom výťahu. Like, do you get it? Elevator. Elevated.

Našťastie si tu pamätám aj viac - hrdinovia sú po rozchode, náhodou sa stretnú vo výťahu a cestou sa zaseknú. Scény z prítomnosti sa striedajú s flashbackmi do minulosti a na konci knihy vás čaká odhalenie, ktoré vás má prekvapiť. Mňa viac prekvapuje, že som si tesne pred publikovaním tohto príspevku na tú knihu spomenula. Ešte aj v tom zozname, čo na GR mám, som ju dokázala dvakrát prehliadnuť.

Pri Love and Leftovers som najprv neveriacky pregooglila blog, pretože som si bola ISTÁ, že som o nej už písala. V skutočnosti nie, a tak sa pripravte: z tejto knihy si pamätám, že hrdinkin otec vyhlási, že je gay. Rodina sa rozpadne, hrdinka sa presťahuje a začne na novej škole.

Za ten svet si neviem spomenúť na viac. Lebo myslím, že ma najviac oslovilo práve tých pár veršov, kde sa hrdinka zamýšľa o otcovi - aké bolo jeho manželstvo, ako sa mu darí v novom vzťahu, čo ona a jej vlastné pocity voči celej veci... a zvyšok, to JADRO celého príbehu, o čo v jej novom živote ide, sa pre mňa stratilo. Nuž...

Kiss of Broken Glass. O tejto si pamätám, že mala vo vnútri fakt pekné grafické spracovanie - nehovorím o obrázkoch, ale viete, pekné fonty, osadenie textu, nadpisy... a malo to byť pochmúrne, odohrávajúce sa na psychiatrii a rozprávajúce o vážnych témach. Proste to vyzeralo ako niečo fakt extra, čo si budem pamätať ešte dlho.

A tu presne viem, čo knihu potopilo: autorka rozpráva o niečom, s čím nemá skúsenosti. Pokiaľ si správne spomínam, dokonca to aj v poznámke na konci priznáva, že si všetky pocity človeka, čo sa reže, iba predstavuje.

Ak si túto spomienku predstavujem ja, tak stále vedzte, že to z textu cítiť aj tak. Hrdinke som z jej pocitov neverila ani za máčik máčny a vlastne sa mi celé čítanie zdalo, že všetko, čo sa v príbehu deje, pozorujem odniekiaľ spoza skla. A niečo také vás pri čítaní o téme, ktorá má "zaťať do živého", práve neuchváti.

A napokon, Two Girls Staring at the Ceiling, ach, od tejto som mala očakávania. A ach, asi som ešte nečítala tak ťažko zrozumiteľnú veršovanú knihu.

Anotácia sľubovala dve dievčatá, ktoré sa ocitnú v jednej nemocničnej izbe so spoločnou diagnózou. To je pravda - ale ja som spolu s tým čakala, že sa príbeh bude točiť okolo ich spoločného vzťahu a prežívania v nemocnici. Moja chyba, lebo nie, nemocnice je minimum a každé z dievčat rozpovedá svoj vlastný životný príbeh.

Dodatočne som zistila, kde nastala chyba: túto knihu potrebujete vo fyzickej verzii, aby ste rozprávanie dvoch dievčat videli vedľa seba na dvojstranách, kde si predstavíte, ako leží každá na jednej strane miestnosti a premýšľa si o svojom. Fakt skvelý nápad, nemyslíte? Ak sa mi táto vec dostane do rúk v 3D podobe, dostane odo mňa druhú šancu.

***

Čo si treba odniesť z tohto príspevku? Že ak ste čítali veršovanú knihu a nudili sa nasmrť, možno ste len nečítali tú správnu. Vyberte si niečo lepšie - a napíšte mi do komentárov tip na ďalšie kúsky. Veršované knihy sú super a ak viete po anglicky, netreba mať predsudky.

This entry was posted on piatok, februára 24, 2017 and is filed under . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

0 komentárov

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...