Ian Johnstone: The Bell Between Worlds (The Mirror Chronicles #1)  

Posted in ,

Predstavte si nasledujúcu situáciu: rozčítate knihu. Má 500 strán, perfektné ohlasy, je o prechádzaní medzi svetmi a vaše (moje) obľúbené middle grade. Takže rozčítate knihu, čítate a čítate. A zrazu sa zastavíte, lebo zistíte, že ničomu nerozumiete. Vrátite sa o pár strán a prečítate pasáž znovu. Stále nechápete. Prekutráte izbu, nájdete slovník, sfúknete z neho vrstvu prachu, každé neznáme slovíčko vyhľadáte a stále nechápete. Začnete spochybňovať sám seba - ako je možné, že o rok chcete dostať vysokoškolský diplom z tlmočníctva, ale nedokážete prečítať knihu pre dvanásťročné deti? V poslednej vlne zúfalstva sa obrátite na dvoch ľudí, čo knihu čítajú spolu s vami a keď v ich tvárach nájdete rovnaké nepochopenie, konečne vám to dopne: chyba nie je na vašej strane. 

The Bell Between Worlds je len jedna z najhoršie napísaných kníh, akú som kedy čítala.

Sylas je sirota, ktorú vychováva jej krutý strýko. Jedného dňa sa v mestečku zjaví obchod, o ktorom si je Sylas istý, že tam ešte včera nebol - a má pravdu. Zvedavosť mu nedá, Sylas obchod preskúma, zomelie sa ťažko pochopiteľná a ešte ťažšie opísateľná situácia a Sylas sa ocitne v "Druhom svete:" svete mágie. 

Ian Johnstone s myšlienkou dvoch paralelných svetov - náš technologický a druhý magický - dieru do sveta nespravil. Okej, dávno nehľadím na knihy podľa toho, akú originálnu myšlienku prinášajú. Dôležitejšie kritérium je, ako s ňou narábajú, čo však v prípade The Bell Between Worlds začína aj končí na tom istom mieste: Existujú dva svety. BODKA.

Kritiky ešte pred vydaním prirovnávali k fenomenálnemu Zlatému kompasu a Narnií. Hlasno protestujem. TBBW totiž všetko, čo tieto dva príbehy robí klasikami svojho žánru - prepracované postavy, dobrý príbeh, originálne nápady, kvalitný štýl, a predovšetkým predstavivosť - chýba. TBBW je napísaný ako podľa príručky "Napíš si vlastné dobrodružstvo" o ktorej Ian Johnstone nepochopil, že je celá ironická.

Sylas si teda okamžite nájde druhosveťácku kamarátku, okamžite ich niekto začne naháňať a okamžite je jesné, že jeho úlohou je prejsť z jedného konca mapy na druhý a tam oba svety zachrániť. Každý jeden bod na Sylasovej ceste sa však od toho predchádzajúceho odlišuje iba tým, že je tam napríklad namiesto rieky les. 

V duchu som takmer plakala, keď som porovnávala TBBW s magickým svetom Howl's Moving Castle, kde na vás originálne reálie, magické vynálezy, kúzla a atmosféra skáču ako divé. Sylasov príbeh je nudné, šedé, jednotvárne putovanie krajinou, kde sa postavy stále rozprávajú o niečom náramne dôležitom, asi o záchrane magického sveta, ibaže ktovie, kde ten magický svet vlastne leží, lebo v tejto knihe nie... Keby čo i len jedna jediná postava dostala aj tú najtrápnejšiu a najofrflanejšiu nadprirodzenú schopnosť - čítanie myšlienok alebo liečenie alebo úplne jedno čo - bol by to najoriginálnejší nápad celej knihy. Máte už predstavu?  

Nie len, že je TBBW napísaný bez štipky fantázie - on je napísaný aj bez štipky talentu. Táto kniha je 500-stranové zúfalstvo. Ak si myslíte, že opis je opis, akcia je akcia a dialóg je dialóg, mýlite sa - Ian Johnstone dokáže spraviť opis aj z dialógov. Čo súvetie, to dlhý a popletený had, ktorý sa minimálne tri krát zmätene zakusne sám do seba. Očividne razená zásada, že čím neznámejšie a viacslabičné slovo, tým lepšie. TBBW je ideálny liek na nespavosť - viečka sa vám začnú zatvárať po plus-mínus piatich stranách. 

V celej knihe sa vôbec nič nedeje, dej nikam nesmeruje, postavy sa žiadno nevyvíjajú a ak si na konci pamätáte vôbec ich mená, môžete to pokladať za úspech. Ian Johnson je odhodlaný opísať všetko do najmenších podrobností, ale opisuje takým chaotickým spôsobom, že vôbec neviete, čo sa snaží povedať. Je veľký rozdiel medzi nudnou a zle napísanou knihou - tá nudná vás napriek iným kvalitám len nebaví. Pri The Bell Between Worlds však nie len že nechápete, ako toto mohol niekto vydať - skôr vás zaujíma, ako niečo také zlé dokázal niekto vôbec napísať

Po dočítaní mi ale aj tak ostáva jeden dôvod na radosť - že nebyť tejto recenzie, nikdy by ste o túto knihu ani nezakopli. Akékoľvek veľké boli ambície urobiť z nej medzinárodný bestseller ešte pred vydaním, očividne nevyšli. A tak sa môžem tváriť, že sa táto blamáž nikdy nestala, lebo tento pokus o fantastický príbeh je taký úbohý, že si zaslúži skôr súcit, ako kritiku.

This entry was posted on pondelok, júna 10, 2013 and is filed under , . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

10 komentárov

Vypadá to zajímavě. Ta obálka je krásná. :))

nemôžem si pomôcť, ale takú od srdca a od podlahy napísanú recenziu som už dávno nečítala. a bavila som sa pritom náramne! :) a dík za odporučenie (resp. nedoporučenie). aj keď na druhej strane ma to láka prečítať si, pretože chcem vedieť, ako vyzerá zle napísaná kniha... na druhej strane sa mi do toho nechce a zabiť čas dokážem aj iným spôsobom a pri inej knihe...
btw, tiež milujem príbehy, kde sa stretáva normálny a magický svet...

Mne sa ešte strašne nepáčil celý ten svet, ktorý autor vymyslel. Neznášala som každý jeden kameň toho magického mesta a tie odporné psy!

Nikol Waloszková - hej, obálka je pekná :)

Michaela Töröková - ďakujem! :D Nie len vzhľadom na okolnosti, za akých vznikla (niekedy medzi prvou a druhou hodinou rannou na kus papiera) som aj ja výnimočne spokojná :D Je to inak fakt, fakt dlhé, 500 strán je strašne moc a ja som to sotva dočítala, takže aj v prípade "vedeckého" výskumu ozaj radšej neodporúčam. Šla som sa pozrieť na GR, či nenájdem niečo o prechádzaní medzi svetmi, čo by som ti mohla odporučiť namiesto toho, ale z novších kníh som nenašla nič, čo by stále za to, hmm... :-/ Akurát tak možno Garth Nix, ten sa vyžíva v paralelách medzi niekoľkými svetmi, aj keď to možno nie je úplne ono - budúci rok vyjde v preklade jeho veľmi slávna trilógia Sabriel-Lirael-Abhorsenka, a to vrelo odporúčam :)

Triss - high five woman!

Vážně dobrá recenze! :D Nejen, že mě pobavila, ale i varovala před touhle knížkou. Sice těžko říct, jestli bych se k ní někdy dostala, ale teď aspoň vím, že případně nemám čeho litovat. :) Protože to srovnávání s Lewisem a Pullmanem by mě na ni normálně nalákalo, no. :)

Tak toto je niečo. Ak má táto kniha všetky tieto ne-kvality, tak čítanie musí byť neuveriteľným utrpením. :D Ale podľa obálky by som to vôbec takto nesúdila.

Kristie - bola pri tom taká reklamná kampaň, pri ktorej niekto hovoril, ako veľmi miluje Pullmanove knihy, že vraj až natoľko, že pomenoval dcéru Lyra, a že táto kniha je ako Pullman skrížený s Lewison... no, tiež som neodolala :)

Simone - tí, čo ma počúvali, ako sa im na to sťažujem, by vedeli rozprávať :D (...a dodatočne sa im za moje náreky ospravedlňujem... :)) Čudujem sa, že to aj na GR má také vysoké hodnotenie, kým som nehodnotila ja, tak bolo 4.7, ale pozrela som, kto to hodnotil, a mám pocit, že samí agenti z brandže. Ale obálka je pekná, ozaj pekná.

Trošku ma zarazilo prirovnanie k Temných hmotám ako kvalitnej sérii, lebo to je podľa mňa jedna veľka katastrofa (prevažne moju mienku ovplyvnil koniec poslednej knihy, pri ktorom som si pred rokmi vyrevala oči) a Narniu som nečítala, no filmy (prvé dva) ma veľmi nezaujali. :D

No... ďakujem za varovanie a skvelá recenzia.:D

Simone - no, Temné hmoty sa všeobecne považujú za klasiku MG fantasy a ja súhlasím :) Aspoň pre mňa je to séria s veľkým myšlienkovým presahom a obrovskou originalitou, ktorá mi s každým čítaním odhalila niečo nové. Och, mala by som si ich prečítať ešte raz :D Narnia je zase séria, ktorá sa skôr páči ľuďom, keď ju čítajú ako deti, než dospelí... ale tie knižky sú krátke, každá okolo 150 strán, tak ak aj skúsiš a nebude sa ti to páčiť, nebude sa ti to nepáčiť dlho :D

Neliss - rado sa stalo ^^

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...