20. 12. 2011

Carrie Ryan: Les kostí (Les kostí #1)

Keď bola Mary malá, rozprávala jej mama o oceáne. Miesto, kde kam až okolo dovidí, rozprestiera sa modrá ničota. Voda, čo sa neustále pohybuje - najprv od vás, potom preč.
Ťažké predstaviť si to uprostred Lesa kostí.

Svetom sa prehnala zombie nákaza. Spojenie medzi jednotlivými mestami a osadami, v ktorých poslední ľudia na Zemi biedne prežívajú, sa dávno prerušilo. Kolónia, v ktorej žije Mary, môže byť pokojne posledná na svete...

Život v kolónii sa riadi jednoduchými pravidlami. Tým prvým je nepribližovať sa k plotu. Plot je to jediné, čo delí ľudí od Lesa kostí a jeho skučiacich a hryzúcich nemŕtvych obyvateľov. Tým druhým je prostý fakt, že život musí ísť ďalej. V jeseni si chlapci vyberú svoje budúce manželky, v zime nasleduje čas dvorenia, na jar obdobie svadobných obradov. Dievčatá, ktoré si žiaden chlapec nevyberie, čaká služba Sesterstvu - akejsi obdobe mníšskeho rádu, ktorá dozerá na obyvateľov kolónie.

Mary sa nebojí, že by ostala na ocot. Je tu pre ňu Travis, milý a pozorný chlapec, ktorého už roky tajne miluje. A ak vysnívaný oceán po svadbe už definitívne neuvidí? Celé to môže byť len povera, aby sa Mary nikdy do lesa nevybrala. Vtedy sa však v kolónii objaví dievča, ktoré nikto nikdy predtým nevidel, a Maryna viera je definitívne nalomená... naozaj za Lesom kostí existuje iba smrť, alebo Sesterstvo klame a je za ním niečo viac?

Autorka v Lese kostí nikomu nič neuľahčí. Ak sa má stať to najhoršie - stavte sa, stane sa. Zombie nie sp iba na okrasu - ruky, ktoré prestrkujú cez oká a cvakajúce zuby sú pre hrdinov reálnym nebezpečenstvom, ktorého sa každý patrične bojí. Les kostí má skvelú atmosféru. Veľká časť príbehu sa naviac odohráva cez zimu a autorka - hoci sa v opisoch nevyžíva - podá aj zmenu počasia tak, že vás z nej začnú oziabať nohy.

Je to horor? Nie úplne. Skôr mrazivý príbeh, v ktorom sa hrdinom môže prihodiť úplne čokoľvek. Autorka má VEĽMI rada nezvyčajné zvraty. Pri väčšine kníh máte aspoň istotu, že nech sa stane čokoľvek, minimálne hlavná hrdinka umrieť nemôže (veď kto by vyrozprával zvyšných 100 strán) no tu zrazu začnete pochybovať aj o tom. Autorka nehrá na klišé a ak vraví, že je život v Lese kostí krutý, patrične to dokáže. Táto mrazivá neistota a strach o hlavných hrdinov pochmúrnej atmosfére veľmi pristane.

Aj v časoch najtemnejších je vždy čas na ľúbostný štvoruholník. Mary miluje Travisa, Travis miluje Cass, Mary miluje Harry, Harryho miluje Cass, Cass a Mary sú najlepšie kamarátky, Harry a Travis sú bratia a ach jaj, "nemôžem mať toho, koho chcem". Najzaujímavejšie na všetkých postavách, ktoré sa Lesom kostí premelú, je že ani jedna z nich sa nedá obľúbiť. Aj hrdinka má hŕbu predpokladov na to, aby vám veľmi liezla na nervy - v čele s mojim "obľúbeným" postojom Želám si, aby som mu to mohla povedať, ale nie, ja budem ticho, a potom budem mať 40 strán výčitky svedomia. Ak sa na hrdinku pripravíte a dokážete sa cez ňu preniesť, máte polovicu problémov zažehnaných.

Pokiaľ sa v príbehu nič nedeje (a to sa týka prvej polovice knihy), vyznieva autorkin štýl nemastno-neslano a stránky sa vám pod prstami sotva vlečú. Dynamické pasáže, v ktorých hrdinovia bežia o život, sa autorke daria oveľa viac a akčná záverečná tretina podstatne vylepšuje celkový dojem. 

Les kostí je v mnohom unikátny - dokonca má uzavretý koniec a druhá a tretia časť rozprávajú príbehy iných hrdinov v inom čase. Nie je to čisto romantický príbeh vo svete zombie a nie je to čisto príbeh o zombie svete s vedľajšou romantickou líniou. Autorka prináša pozoruhodnú atmosféru a veľmi odvážne zvraty, na ktoré by malo nervy len málo autorov. Na celkovom dojme uberajú len občasné stagnujúce pasáže a miestami zvláštne konanie hlavných hrdinov. Tento depresívny príbeh je však natoľko netypický, že ak nutne potrebujete zmenu od sladkých romancí, nemáte veľmi nad čím váhať. A to aj v prípade, ak si myslíte, že zombie príbehy nie sú pre vás.

11 komentárov:

  1. ten úvod o povere, Marynej viere a o tom, že príde nové dievča... mi neviem prečo pripomína inú knihu, ktorú si tu nedávno recenzovala a strašne ju zdrbala :-)
    je to iba déja vu? alebo nie? ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. skvelá recenzia... úplne som sa bavila a presvedčila si ma aby som si to prečítala :))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. práve som dočítala Pobrežie hrôzy ..bolo to ešte lepšie ako Les kostí! neskutočné knihy :):)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Iná kniha, nové dievča, zdrbávačka, nedávno.. Eve? Tam síce nebolo nové dievča, ale tiež tam verili na kopu podivností... aj keď, //malý spoiler - tu sa to nové dievča príbehom len mihne, zaseje pochybnosti a zase zdúchne :)//. V recenzií som to už nespomínala, ale tento Les kostí je už celkom "starý" - vyšiel v roku 2009, teda napísaný musel byť už o rok skôr, a v tej dobe to bolo diametrálne odlišné od všetkej ostatnej produkcie. Možno by sa dalo už aj nájsť niečo, čo sa ním dosť inšpirovalo :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ad Pobrežie hrôzy - Les kostí tomu nesiaha ani po Znesvätené členky. To Pobrežie je jedna z najlepších YA, ktoré u nás tento rok vyšli, a ja sa teraz odchádzam vyžiť na recenzií ;D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. hmm, knihy som nečítala, ani jednu, zombiikov nemám veľmi v láske, ale ty si u mňa dokázala normálne vyvolať zvedavosť :) Asi si predsa tie knihy nakoniec kúpim :D

    Vďaka za recenziu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Určite odporúčam, aj keď si vravíš, že zombíkov nemusíš - ja ich tiež práve nevyhľadávam :D Ale títo zombie tu sú niečo úplne iné, ako v iných knihách, ja som sa niekde v troch štvrtinách sama prekvapila, že je to o zombie, a páči sa mi to :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. prečítané,fajn kniha,nenudila som sa a to moc zombie veci nemusím =D
    ps:už sa neviem dočkať kedy sa mi do rúk dostane Pobrežie hrôzy =D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Ja som to nemohla dočítať. Bolo to také strašidelné a depresívne, že som mala chuť vyskočiť z okna. Neznášam, keď mám pri knihách taký pocit.
    A z hlavnej hrdinky ma šlo poraziť.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Už som to prečítala aj druhýkrát a súhlasím, hlavná hrdinka je desná. A hlavne to majú asi v rodine - až na druhé čítanie som "ocenila," že najotravnejšia postava nie je Mary, ale jej brat, a to už je čo povedať -_-

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Však ja som aj chvíľu rozmýšľala, že na jednotku sa po polovici vykašlem a rovno pôjdem na dvojku, lebo to každý ospevuje, ale keď som videla u niekoho napísané, že je to ešte strašidelnejšie a depresívnejšie, rýchlo ma chuť na čítanie prešla.
    A to som len čitateľ a aký som mala z jej sveta odporný pocit. Aké hlaušky potom zažíva autorka? Kebyže denno-denne uvažujem nad takýmto príbehom, fakt by som mala chuť sa zastreliť.

    OdpovedaťOdstrániť

Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates