2. 1. 2011

Marja Holecyová: Predurčenie (Mariotovi dediči #1)

Predsudky sú zlá a škaredá vec.

Rodinu si nevyberieš, ale štrnásťročná Mija z Nitry mala v tomto ohľade vážne smolu. Matka ju štrnásť rokov zapierala, jej nevlastný otec je vyvrheľ, starý otec starešina čarodejníckej dediny, babička dušou na druhom svete, synovec namyslený trkvas, mamina dávna kamarátka zamilovaná do najmocnejšieho muža v celkom Spoločenstve čarodejníkov a otec... no, všetko toto je ešte dobré v porovnaní s tým, čo je Mijin otec. Mário Tornax Mursa - prezývaný Marioto - je najzlejší čarodejník, aký kedy chodil po tejto zemi.

A Mija? Nie len, že sa odrazu jedného dňa dozvedá, že je čarodejnica, a musí odísť bývať do čarodejníckej dediny - Mija je aj Mariotova dedička. Nuž, jablko nepadá ďaleko od stromu, vravia si Ľubietovčania, a tí, ktorí nezutekajú už len pred jej pohľadom, jej dávajú riadne zabrať. Osočovanie, urážky, nenávisť... takmer nikto sa tu s Mijou nemazná. A na čele všetkých neprajníkov? Tam stojí namyslený Miseag, ďalší Mariotov dedič, a medzi iným aj Mijin synovec v jednom.

Marja Holecyová sa - z pohľadu nevedomého čitateľa - zjavila so svojou pr(a)vou slovenskou fantasy na pultoch kníhkupectiev takmer zo dňa na deň. A presne tak isto, ako dostane každý nový upír nálepku "Nový Twilight," dostalo Predurčenie podtitul "Slovenský Harry Potter." Pritom označovať knihu za úbohý Potterovský plagiát je veľmi prízemné stanovisko, pretože Mija má s Harrym spoločné menej, akoby sa zdalo. Nerátajúc zavedené rekvizity - prútiky, lietanie, magické školy a veci, ktoré nájdeme v každej druhej 'čarodejníčine' - vlastne vôbec nič.

Čarodejníci na Slovensku? Je to vôbec možné? Odpoveď znie - je. Rozprávkový Rokfort striedajú stredoslovenské dedinka Ľubietová a Horná Ves, latinčinu staroslovienčina, leprechuanov trpaslíci - a všetko funguje vlastným, originálnym spôsobom. Čarodejnícka moc je skrytá v amuletoch, bez ktorých sú čarodejníci bezmocní, a prútiky sú v Holecyovej podaní hotové multifunkčné zariadenia. Čarodejnícky súboj? Magicko-bojová bitka na zemi aj vo vzduchu s premenami medzi prútikom, dýkou, mečom a "metlou" alias vuznoškou. Radosť sledovať.

Mija sa teda dostáva do Ľubietovej a túži po odpovediach - a nikto jej nič nepovie. Čarodejnícke výmysly ju zasypávajú na každom kroku - od rádií, ktoré hrajú na povel, cez denne aktualizovaný plátok novín, prapodivné odvary a potvory... No Mija chce len jedno - odpoveď, prečo bol jej milovaný nevlastný otec z dediny vyhostený. A tá sa skrýva v Komore, zapečatenej miestnosti, kde ležia všetky klanové písomnosti, a vstup do nej sa trestá... sa trestá veľmi kruto.

Mija má otázok desiatky a odpovede nedostáva žiadne. Od knihy, ktorá je úvodom do tetralógie, by bol prekvapením skôr opak. Postavy na čele so starým otcom Metojom sú záhadnejšie, než Akty X - ,,Dozvieš sa neskôr, nie je ten pravý čas, jedného dňa ti to poviem," - ako keby Mija nemala právo vedieť vôbec nič, sotvaže mená svojich rodičov. Zatĺkanie, ktoré sa v niektorých momentoch prieči zdravému rozumu - o to viac si potom čitateľ vychutná každú odpoveď.

Autorka prvú verziu napísala ako šestnásťročná. Jediné miesto, na ktorom to je vidieť, sú vyslovene nešťastné prvé tri kapitoly, ktoré vyznievajú tak amatérsky, že pri nich nejeden nadšenec knihu odloží. Vety ako ,,Marioto vynašiel zaklínadlo neporaziteľnosti!" tiež nepatria ku tým, ktoré by na príbeh vrhali serióznejšie svetlo. To pravé orechové prichádza až s príchodom do Ľubietovej - dialógy neškrípu, a kniha vás nemá problém do deja vtiahnuť ani lusk.

Mierny sek prichádza len na postavách, ktoré by človek s trochou fantázie opísal jedným, najviac dvoma slovami: závistlivý, neprajnícka, namyslený, kamarátska, tvrdohlavá. Vedľajšie postavy sa nezlievajú do jednej veľkej kaše len vďaka tomu, že sa každá kliešťovito drží svojej vlastnosti, čo sa premieta najmä v závere, keď sa ich výstupy stále viac a viac opakujú. A hoci sa príbeh dohráva Slovensku, autorka si neodpustila ozvláštňovanie ich mien. Ak nepočítam prezývky (Miseag je stredné meno Miroslava Mursu, Marioto je Mário Tornax a odhalenie Mijinho mena je sľúbené na záver), volá sa časť postáv slovensky (Anton, Anna, Helena) a časť "skomolene" - namiesto Kamila máme Kalima, namiesto Petra Petrama, namiesto Pavla Pavliasa a tak ďalej.

Dalo by sa povedať, že si Predurčenie zaslúži dobré hodnotenie len pre to, že je slovenské - ale ono si ho zaslúži aj tak. Predsudky nie sú namieste, kniha má kvality ako hociktorá iná zahraničná fantastika, a v spojitosti s slovenským prostredím si ju človek vychutná hádam aj viac. Čitateľa dopredu ženie hlavne zvedavosť - a ja som zvedavá, čo bude v ďalšej časti nasledovať.

Mariotovi dediči.sk

7 komentárov:

  1. myslím že táto séria je skvelá, pekná recenzia nechápem kto knihu prirovnáva k Potterovi, jediné spoločné majú asi slová a to čarodejníci a slová so čaro... na začiatku :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja si tiež myslím, že je skvelá (mimochodom, tak som vygooglila tvoj blog, práve si publikovala príspevok o druhej časti :)) - čítala som tie komentáre na Martinuse a nestačila sa diviť... mne sa to páčilo, rozhodne nebudem mať problém prečítať si to znovu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ak si to pridám do môjho to-read pile tak mi kniha vychádza približne na október 2011 :) ale rada si prečítam

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ...ja som si to kúpila v marci ^^ Toľko asi, ako vychádza plánovanie mne ^^

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ďakujem za recenziu :) Zaujala a ešte aj pobavila. Páčil sa mi aj tvoj názor na postavy, síce s tým už veľa nenarobím, ale rozhodne to bolo poučné.
    A len tak pre objasnenie - tie skomolené mená majú vo väčšine len tí, ktorí pochádzajú z "čarodejníckej smotánky" :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. PS: dovolila som si dať odkaz na túto recenziu aj na facebookovskú fan stránku MD, dúfam, že ti to neprekáža...

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ja ďakujem za príspevok (odkaz mi rozhodne nevadí :)). A za objasnenie tých mien, premýšľala som, podľa akého kľúča sú tie komolenia :):)

    OdpovedaťOdstrániť

Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates