Leigh Bardugo: dilógia Vrania šestka  

Posted in , ,

Ja a autorkina séria Griša máme taký hore-dole vzťah: prvý diel podľa mňa nevyužil všetok potenciál, druhý sa mi páčil fakt dosť, a tretí nebol taký epický, ako by sa na koniec série patrilo. 

Premýšľala som o tom a dospela k tomuto záveru: autorka má potenciál, ale epický príbeh o záchrane sveta bol ďaleko na jej sily. Zrejme preto sa mi najviac páčila "výplň" v strede, pretože autorku nič netlačilo do veľkolepých scén, mohla sa venovať atmosfére a postavám. A bolo to v konečnom dôsledku oveľa lepšie.

A viete čo? Autori, ktorí pri svojom debutovom počine pochopia, v čom spočívajú ich silné a slabé stránky, sú tá najlepšia vec na svete.

„Vkladáme do vás nádej, pán Brekker. Ak zlyháte, zaplatí za to celý svet.“
„Och, bude to ešte horšie. Ak zlyhám, nezaplatíte mi vy.“


Vrania šestka je príbeh o lúpeži. Kaz, člen pouličného gangu, dostane ponuku, aká sa neodmieta: vlámať sa do najstráženejšej pevnosti na svete a ukradnúť vedca, ktorý omylom vyvinul nebezpečnú drogu.

Ak raz čarodejníci - známi aj ako griše - túto drogu okúsia, ich sily niekoľkonásobne vzrastú. Griše, ktoré vedeli ovládať vodu, sa zrazu vedia premeniť na hmlu. Griše, ktoré vedia pracovať s kovmi, zrazu dokážu vytvárať zlato. A čo budú vedieť griše, ktoré sa špecializujú na manipuláciu s ľudským telom... Vedec aj droga sú zatiaľ tajomstvo. Kaz Brekker sa má postarať o to, aby to tak ostalo.

Ale hoci je Kaz prešibaný bastard, vie, že na to nebude stačiť sám - takže zavolá ďalších miestnych stroskotancov. Inej je nadaná akrobatka, ktorú stále prenasleduje jej otroctvo v nevestinci. Griša Nina a lovec gríš Matthias majú spoločnú minulosť - a nie klasicky romantickú. Jesper je nepolepšiteľný gambler, ktorého ku Kazovi ťahá niečo viac ako spoločná kariéra v pouličnom gangu. A mladý Wylan k celej partičke na prvý pohľad žiadnym spôsobom nepatrí.

Ak majú však členovia tejto skupiny na prvý pohľad niečo spoločné, je to iba to, že sú úplne iní. Každý má však istý skrytý talent, vďaka ktorému je pre misiu potrebný... a minulosť, ktorá pred vami postupne začne vychádzať na povrch. Čas sa míňa a šestica nie je jediná, kto sa pokúša vedca ukradnúť. Ale pevnosť tvorí jedno brnenie na druhom - a prekážky sa sypú a sypú.

Matthias si pri predstave pohromy, ktorú sa tieto pochybné tvory chystali v hlavnom meste jeho krajiny napáchať, zaboril hlavu do dlaní.
„Je to jeden väzeň, Helvar,“ upokojil ho Kaz.
„A most,“ podotkol Wylan nápomocne.
„A všetko, čo budeme musieť vyhodiť do vzduchu medzi tým,“ dodal Jesper.

V prvej časti vás teda čaká 5 uhlov pohľadu, čo síce znie takto na papieri ako zbytočný chaos, ale v skutočnosti sú hrdinovia v priebehu knihy takmer neustále spolu a autorka mení uhol pohľadu skôr preto, aby vám akciu opísal ten človek, z ktorého perspektívy bude najzaujímavejšia. Po Griši vravím jediné: neuveriteľné. Leigh Bardugo sa naozaj niečo naučila - v tomto prípade nezaťažovať vás tonami zbytočností, ktoré tam sú len preto, aby tam proste boli.

Celá Vrania šestka je napísaná s obrovskou chuťou a iskrou, akoby sa autorka rozbehla a nikdy nepotrebovala zapremýšľať o tom, čo sa má stať ďalej. To je samozrejme blbosť, lebo autorka má celú vlámačku krásne premyslenú, vie hodiť postavám pod nohy prekážky a celú misiu zabaliť v BOMBASTICKOM finále. Ľudia sa občas sťažujú, že je začiatok trochu rozťahaný, ale keď sa na konci obzriete späť, zistíte, že ste sa vďaka nemu vlastne mali čas zoznámiť s postavami, aby ste si potom v druhej polovici nerušene užili, ako krásne sa s nimi autorka hrá.

Kráľovstvo podvodníkov je o 100 strán dlhšie a nezaškodilo by mu trochu preškrtať, ale nevadí. Rozprávanie funguje podobne ako v jednotke - prvú polovicu sa riešia spomienky na minulosť postáv, dopĺňajú sa detaily, ktoré autorka v prvej časti vynechala, partička kuje pikle a žehlí prúser, ktorý si narobila.

Ibaže namiesto toho, aby hrdinovia útok plánovali, chce tentoraz niekto dostať na kolená ich, partia skáče z jednej šlamastiky do druhej a naozaj máte pocit, že situácia nemá východisko - a potom autorka zase začne ich nepriateľom nakladať pomocou pravidiel ich vlastnej hry. Finále dvojky už nie je také plné výbuchov, ale je vtipné, plné hlášok a vlastne je dobré, že sa autorka neopakuje. Koniec je celkom uzavretý a aj keď Leigh Bardugo vraví, že so svetom ešte neskončila, práve táto séria by pokračovanie mať nemala.

Dilógia teda nie je vyslovene jeden príbeh rozdelený do dvoch častí, ale dva menšie príbehy zastrešené jedným väčším. Ak sa vám prvá časť nebude páčiť, do druhej sa nutne púšťať nemusíte.

Jesper si natiahol dlhé nohy. „Takže musíme odomknúť, zbaviť reťazí a vyhodiť von šesť väzňov, zaujať ich miesta a nejakým spôsobom voz znova zamknúť s tým, aby stráže ani zvyšní väzni netušili, ktorá bije?“
„Presne tak.“
„Ešte nejaké nemožné kúsky, ktoré máme predviesť?“
Kazovi na perách zahral náznak úsmevu. „Spíšem vám zoznam.“

A ako je to teda vlastne s touto sériou a Grišou? Bojíte sa, že vám niečo ujde, ak si najprv neprečítate Grišu? Nebojte sa. Dokonca si myslím, že si Grišu viac užijete, ak ju budete čítať AŽ po tomto, pretože vo Vranej šestke sa dočítate o fungovaní celého sveta, zatiaľ čo Griša vás celú knihu drží na jednom mieste - a keď sa do nej ponoríte so širšími vedomosťami, užijete si odkazy na okolité krajiny a kultúry oveľa viac.

Nehovoriac o tom, že je Vrania šestka proste originálnejšia, lepšie napísaná a menej naivná. Hrdinovia majú 16-17, ale mohli by mať pokojne aj o desať rokov viac a na príbehu by sa nič nezmenilo, pretože sú mentálne aj skúsenosťami ďaleko vopred. V podstate vám neváham sériu odporučiť, aj keď YA nečítate. Len ignorujte ten čisto papierový vek a ste v suchu.

Proste som nadšená. Vrania šestka nie je dokonalá, ale je brutálne zábavná. Konečne dobrá fantasy, kde nejde o osud kráľovstiev a vyvolených bojovníkov - naopak, autorka si pár týchto trópov požičia a medzi riadkami vysmeje. Postavy sú skvelé a každá má svoj jedinečný hlas. A príbeh je premyslený, autorka sa nespolieha na prvoplánové riešenia a hrdinovia si každý úspech musia zaslúžiť. Ak bude v tomto duchu pokračovať Leigh Bardugo ďalej, rysuje sa pred nami jeden z najlepších fantasy svetov, aké momentálne v YA nájdete. 

3x MINIRECENZIA: edícia Smutné knihy o lesbičkách  

Posted in ,

Nina LaCour: We Are Okay
We Are Okay má BOHOVSKÚ obálku. A anotácia znela ako niečo, čo by sa mi malo páčiť: Marin zažila nejakú tragédiu, odišla na opačný koniec Ameriky a prerušila kontakt so všetkými známymi. Blížia sa zimné prázdniny, Marin príde navštíviť jej kamarátka Mabel a Marin sa musí postaviť veci, pred ktorou uteká. Znie to sľubne.

A absolútne mi to nesadlo. Keby som nečítala anotáciu, nemala by som ani poňatia, o čo v knihe vlastne ide. Marin je na internáte. Vonku je zima. Príde kamarátka. Marin a Mabel sa rozprávajú o škole. Flashback na minulosť - Marin a Mabel sedia doma a rozprávajú sa. Celú prvú polovicu, bez žiadnej pridanej hodnoty, žiadnej jedinečnej atmosféry alebo fantastického štýlu.

We Are Okay mi absolútne nesadlo. Nepovedala by som, že je to vyslovene zlá kniha - len hrozne pomalá a väčšinu času prakticky o ničom. Je mi jasné, že sa autorka snažila písať o tom, že sa Mabel a Marin mali radi, stalo sa "TO NIEČO" (a to niečo je na pointu celej knihy fakt slabé), vzťah sa naštrbil a dievčatá sa ho teraz musia pokúsiť napraviť... ale aby takáto kniha fungovala, potrebovala by som spomedzi riadkov cítiť pocity a o hrdinky sa aspoň trochu zaujímať. A nič z toho som v knihe nenašla. Škoda.

A.S. King: Ask the Passengers
Aj A.S. King je jedna z tých autoriek, ktorej mená pravidelne vyskakujú medzi očakávanými novinkami, ale nevyšla v preklade, takže ju z vašich kamarátov takmer nikto nečíta.

Fakt smola, lebo táto ozaj stojí za pozornosť. Astrid žije v zapadákove na konci sveta, kde sa byť lesbičkou fakt nenosí - dokonca až tak, že sa štvorica jej známych (dve lesbičky a dvaja gayovia) na verejnosti hrá na vzorné hetero páriky. Ibaže Astrid... je zmätená. Chce bozkávať svoju kamarátku, ale stačí tak málo, aby bola lesbička? Nebolo by jednoduchšie žiaden vzťah nemať, ako ho skrývať pred vlastnými rodičmi? Čo ak je to len nejaké poblúznenie a ona tomu prikladá priveľkú váhu?

Ask the Passengers je jedna z najlepších kníh na tému spytovania svojej orientácie, aké som doteraz čítala. Možno dokonca tá úplne najlepšia, lebo z každej stránky až srší Astridin zmätok a pocit "ja som stále ja, ale viem, že ma ostatní budú zrazu vnímať inak, aj keď som sa vôbec nezmenila". A pocity, ktoré pri tom vo vás autorka vyvolá, sú sila.

Ak nemáte chuť knihu čítať čisto na základe tohto, nájdete v nej ešte oveľa viac - tú atmosféru malého mesta a rôznorodých predsudkov, kamarátstvo, turbulentné rodinné vzťahy alebo len ten prekvapivo pútavý všedný život. Dúfam, že jedného dňa vyjde aj v preklade, lebo áno, toto je jedna z tých, ktoré by si malo užiť čo najviac ľudí, pretože je proste FAKT DOBRÁ.

Robin Talley: Lies We Tell Ourselves
Píše sa rok 1959 a na "bielu" strednú školu prichádza vrámci ukončenia rasovej segregácie skupina černošských študentov. Sarah, na černošskej škole pôvodne jedna z najnadanejších študentiek, tu zaradia do skupiny k najslabším a prepadnutým žiakom. Beloška Linda, vychovávaná v rasistickej domácnosti, je odhodlaná urobiť jej zo života peklo.

Lies We Tell Ourselves je kniha, ktorá romantickú líniu vôbec nepotrebovala. Ak dokonca strategicky vynecháte pár strán, môžete sa tváriť, že tam vôbec nie je, pretože dievčatá medzi sebou nemajú ani štipku chémie a dokonca som nemala pocit, že by sa jedna či druhá vďaka vzťahu niekam posunula. Ale dobre.

To zaujímavejšie na tejto knihe je neustále šikanovanie, ktoré sa Sarah a jej černošským kamarátom dostáva. Čo príde nabudúce? Rupnú Sarah konečne nervy? Zatne sa a vydrží to? Občas hovorím, že mi na knihe chýbal pocit, že môžem držať hrdinom palce - a toto bol konečne príbeh, kde je to naopak. Sa-rah! Sa-rah! Vážne, nejaká Linda vám bude šum a fuk, pretože hoci ju čaká tá typická úloha naoko dokonalého dievčaťa, ktoré má v skutočnosti tiež vážne problémy, kapitoly, kde je hrdinkou Sarah, sú skrátka zaujímavejšie. Možno preto tá romantika veľmi nefunguje.

Neviem, čo autorka neskôr porobila, že sa jej ďalšie knihy dotýkajú hodnotenia okolo 3.20, ale Lies We Tell Ourselves je fajn. Len nestavajte očakávania na romantickej línií - čaro tejto knihy je niekde inde.

3x MINIRECENZIA: edícia Tri prvé diely vychádzajúcich dilógií  

Posted in , ,

Veronica Roth: Zárezy smrti (Zárezy smrti #1)
Na úvod hlásenie rozhlasu: táto vec nie je sci-fi, ale sci-fi fantasy. Ľudia obývajú sústavu deviatich planét, ktoré spája magický prúd. Keďže prúd preteká všetkým živým, prejaví sa v priebehu dospievania u každého človeka nejaký magický dar - niekto je extrémne empatický, niekto necíti bolesť, niekto vie zraňovať dotykom, atď. A toto je vrchol originality, ktorú kniha ponúka. Povedzte si sami, ako veľmi nevídané je to pre vás.

Zárezy smrti sú pre mňa stokrát obohraný príbeh v ľahko pozmenených kulisách. Planétu obývajú dva národy: mierumilovní Thuvhesiti a krvilační Šoteti s rukami pokrytými zárezmi za smrť každého nepriateľa. Akosa z Thuvhe v akčnom úvode unesú Šoteti a potom sa 200 strán nič nedeje, lebo opraty prevezme šotetka Cyra, z ktorej jej ambiciózny brat robí strašnú drsňáčku, ale Cyra je v skutočnosti mäkkýš, každé krviprelievanie sa jej prieči a... a to je všetko. Ešte jednu vetu a zhrnula by som vám celú knihu.

Asi v polovici som si uvedomila, že v príbehu vlastne o nič nejde. Postavy nemajú žiaden konkrétny cieľ, neusilujú sa pracovať na žiadnom pláne - len prežívajú zo dňa na deň. A ak už aj majú, vyriešia ho v priebehu kapitoly, lebo sa im zázračne všetko podarí a autorke prvoplánové riešenia stačia. Aj keď ide o rebéliu proti systému, čo je podľa mňa dosť... prúser.

Divergencia mala svoje chyby, ale aspoň vytŕčala z davu. Zárezy smrti sú tuctová záležitosť, ktorá sa chce hrať na knihu o "originálnej" kultúre ďaleko vo vesmíre plnú krvavých scén... no ako zbehlejšieho čitateľa vás práve neohromí.

Breeana Shields: Poison's Kiss (Poison's Kiss #1)
Koncom januára som si dala predsavzatie: budem čítať čo najviac vychádzajúcich titulov. Šla som teda na Goodreads, preklikala listópie a vyselektovala z každého zoznamu pár najpopulárnejších. Poison Kiss za tie dva mesiace z horných priečok zmizol. Nečudujem sa.

Prvé recenzie sľubovali ďalšiu variáciu na tému "hrdinka vraždí dotykom" - zase raz vo fantasy svete, no pre zmenu inšpirovanom Indiou. V anotácii sa dočítate, že hrdinka službách kráľa zabíja otráveným bozkom - no zrazu "dostane príkaz zabiť Devena, chlapca, ktorého pozná príliš dobre na to, aby bola presvedčená, že musí zomrieť."

BUUUUULLSHIIIIIIIIIIT. Lebo viete, koľko Devena pozná? Dva dni. A celý jej úsudok je založený na tom, že má pekný úsmev a bol milý k jej mladšiemu bratovi. A nasleduje klasika: nemôžem mu povedať o sebe pravdu, lebo by si myslel, že som monštrum...

Poison's Kiss je pozoruhodné dielo plné nekonečnej nelogiky. Presvedčte sa sami, na Goodreads som pre vás spísala celý dej - a ak sa náhodou bojíte spoilerov a nič čítať nepôjdete, vedzte, že príspevok je na 300-stranovú knihu pomerne krátky a polovica knihy je prakticky zamilovaná vata. 

Ak očakávate serióznu, akčnú a dobre napísanú fantasy, prrr. Ak ste ochotní znížiť nároky aspoň pre ten dotyk indickej kultúry, tiež - neostalo z nej viac než sárí namiesto korzetov a pár náhodných titulov v kurzíve. Pokiaľ vyslovene netúžite nad knihou vypnúť mozog a baviť sa na miestach, ktoré by vám vtipné vážne byť nemali, nič sa nestane, ak tento kúsok z TBR vyhodíte.

Stephanie Garber: Caraval (Caraval #1)
Tak ako internety niekedy frflú na "vnútornú bohyňu" a podobné časté opakovania, si na jedno zanadávam ja tu: "Scarlett vedela, že by mala myslieť na svoju sestru, ALE..."

Zamyslela sa, aké by to bolo, keby ju pobozkal. Namiesto získavania informácií o stratenej sestre a spýtala na svojho budúceho manžela. Zamyslela sa, či sa tak nevenuje výberu správnych šiat len preto, aby sa mu páčila.

Inými slovami: Scarlett je tupá ako tágo a keby toto nebola len kniha, nemala by šancu. Jej úlohou je totiž zachrániť jej mladšiu sestru, ktorú uniesol prekliaty kúzelník. Hostia Caravalu - magického, niekoľko dní dlhého cirkusového podujatia -, majú k dispozícii sériu stôp, ktoré ju za nimi zavedú. Kto Scarlettinu sestru nájde ako prvý, vyhrá od kúzelníka hlavnú cenu: splnené prianie.

Caraval funguje presne tak, ako napríklad Eragon: hromada klišé a prvoplánových riešení skryté pod pozlátkom toho, že prostredie je pútavé a kniha sa rýchlo číta. Čo neznamená, že je originálna alebo kvalitne napísaná, ale že cirkusy nie sú také okukané a o texte sa v mnohých recenziách dočítate, že tam "nie su žiadne nudné opisy, ktoré ja osobne neznášam".

Čiže Caraval si svojich čitateľov nájde. Ale ak máte vo fantastike už niečo načítané a nie ste ochotní trpieť ďalší klišé fantazijno-romantický bullshit, ruky preč.

2x MINIRECENZIA: edícia Dve dosť dobré dilógie  

Posted in , ,

Sladké a romantické
Cora Harrison: Jane Austenová
Očakávania: nejaké čudné moderné oné plné slangu a moderných cool výrazov, jednoducho nehanebné vykorisťovanie mena Jane Austenovej.

Prekvapenie prvé: Jenny, hlavná hrdinka tejto knihy, skutočne existovala. Táto séria je úplne klasická historická fikcia, v ktorej si autor vezme nejakú reálnu osobnosť a na základe toho, čo sa o jej živote zachovalo, sa príbeh snaží zbeletrizovať.

Prekvapenie druhé: historická atmosféra. Nič mi nevie pokaziť pôžitok z historickej fikcie tak ako moderná mentalita - alebo keď je zo scény cítiť, že ju autor napísal na základe niečoho, čo videl v televíznom seriáli. Áno, pri pohľade na tú obálku sa možno ťažko verí, ale dobová atmosféra s dobovou mentalitou tam naozaj je.

Čiže inými slovami: Jane Austenová bola moja najlepšia kamoška je úplne normálna historická fikcia pre dievčatá, po ktorej budete mať chuť ostať v dobovej atmosfére ešte chvíľu dlhšie a otvoriť si nejakú originálnu Austenovú. Hlavné hrdinky - Jenny a Jane - žijú presne ten istý život ako ich staršie kolegyne v Austenovej dielach, chodia na plesy, zoznamujú sa s čudnými ľuďmi alebo sa *šokovaný nádych* boja o stratu dobrej reputácie. Len to (logicky) nie je také komplexné.

Šla som do prvej knihy s istými obavami, skončila veľmi milo prekvapená. Ak na tom chcete byť rovnako, nemali by ste čakať veľmi originálny dej, ale skôr sa naladiť na vlny tej historickej atmosféry a sledovať, kam všedný život hrdinky zanesie.

Pokračovanie - Jane Austenová mi prebrala frajera - funguje na úplne rovnakom princípe, len hrdinky vymenia teplo domova za okúzľujúce tanečné sály v meste Bath. Ústredná línia sa uzavrie a na konci vám normálne príde ľúto, že ďalší diel nebude.

Táto séria je pre mňa super príkladom oddychovky, akou občas rada preložím sériu dlhých a prekombinovaných fantasy alebo vážnych contemporary, keď nemám chuť nič z toho čítať a potrebujem zmenu. Číta sa rýchlo, postavy a ich svet si vás postupne získajú, a v najhoršom možnom prípade dostanete akurát tak chuť začítať sa do nejakej klasiky.

Hnusné a realistické
Ellen Hopkins: Tricks
V Tricks nenájdete jeden, dva alebo tri... ale rovno päť uhlov pohľadu. Eden je dcéra pastora, Seth tajne gay, Whitney sa cíti pri dokonalej staršej sestre prehliadaná, Ginger sa stará o celý kŕdeľ mladších súrodencov a Cody práve zistil, že jeho nevlastný otec je vážne chorý.

Anotácia sľubovala niečo v zmysle, že aj keď sú všetci hrdinovia rozdielni, ich cesty sa napokon spoja - ale keď sa na 75% knihy hrdinovia ešte ani nestretli, začala som byť fakt otrávená. Načo päť uhlov pohľadu? Načo tak komplikovane?

Spojenie, ktoré postavy čaká, je totiž v metaforickom slova zmysle: všetci začnú žiť z toho, že sa rôznymi spôsobmi (ako striptérky, eskortná služba, domácimi pornovideami...) predávajú na sex.

Tri štvrtiny prvej časti sú teda skôr naťahovanie o tom, čo hrdinov konečnej situácie doviedlo. Povzbudivé je, že sa päť uhlov pohľadu vôbec nemýli. O niečo menej to, že ak vás jeden zaujme, trvá NEKONEČNE dlho, kým sa k nemu autorka opäť dostane.

Tricks je preto taká plus/mínus priemerná kniha - záleží na vašom vzťahu k veršovaným knihám a samotnej téme. ALE, ak si ju zoženiete spolu s pokračovaním Traffick, ktoré celkom nečakane po siedmich rokoch od jednotky zrazu vyšlo, posunú sa vašej dojmy CELKOM inam.

Traffick totiž začína presne v momente, keď Trick končí, všetci hrdinovia sú nejakým spôsobom úplne v prdeli a musia sa zo svojej novej životnej situácie vysekať. Ako sa vyrovnajú s tým, čo prežili? Podarí sa im vrátiť späť k normálnemu životu? Ako sa problémy dotkli ich rodín? Majú vôbec nádej, ak ich okolie vôbec nepochopilo príčiny, prečo sa to všetko stalo?

Tricks a Traffick sú skrátka príklad série, kde je celok OVEĽA viac ako samotné súčasti. Ellen Hopkinsová na vás zase raz vytasí pestrú zmesku - hrdinovia sú chlapci, dievčatá, homo, hetero, zadaní, nezadaní, bohatí, chudobní, čelia rôznym problémom... a ich typ a spracovanie patria medzi autorkinou tvorbou k tomu lepšiemu.

Čiže akokoľvek často frflem na nepotrebné nadväzovania na uzavreté príbehy - táto pôvodne stand-alone potrebovala pokračovanie ako soľ. Ak sa nebojíte, že pre vaše potešenie budete musieť čítať nie jednu, ale až dve knihy, a chcete s Ellen Hopkinsovou niekde začať, vrelo odporúčam.

Jay Asher: Mŕtve dievča neklame  

Posted in , ,

Ahojte, chlapci a dievčatá. Tu je Hannah Bakerová. Živá a vysielajúca stereo.

Žiadne ďalšie vystúpenia. Žiadne opakovania. 
A tentokrát naozaj žiaden prídavok.

Dúfam, že ste pripravení, lebo sa vám práve chystám vyrozprávať príbeh svojho života. Presnejšie, prečo môj život skončil. 

13 hlúpych maličkostí
Že Hannah Bakerová spáchala samovraždu vedia všetci - prečo to spravila, nevie nikto. Claya jej smrť mrzí možno trošku viac než ostatných - Hannah sa mu páčila a keby dostal príležitosť, rád by ju pozval von. Škoda, že už nedostane.

Nejaký čas po jej smrti mu však doma pristane krabica plná magnetofónových pások... z ktorých sa ozve Hannah. Čo páska, to "list" jednému z ľudí, ktorí Hannah dohnali k samovražde. Vypočuť si musíte všetky. Všetky ich musíte poslať ďalej. Inak niekto - niekto, kto vás sleduje - obsah zverejní. A o tom, že Hannah zomrela aj kvôli vám, sa dozvie úplne každý.

Ale... Clay si nespomína, že by Hannah niekedy ublížil. Dostali sa k nemu kazety omylom? Viní ho Hannah za to, že niečo neurobil? Alebo spravil niečo malé, čo preňho neznamenalo nič, ale Hannah to zasiahlo oveľa viac?

Práve toto bolo to, čo ma na knihe dostalo najviac: vedela som, že tá kniha existuje, že v nej mŕtve dievča rozpráva o príčinách svojej smrti na kazetách... ale nevedela som, že bude Hannah viniť konkrétnych ľudí. Predstavte si, že môžete niekomu nenávidenému povedať všetko, čo si o ňom myslíte - a ten človek vám nebude oponovať, vypočuje si vás až do konca a nemá vám to ako vrátiť. Vy tu už predsa nebudete.

1 mŕtva dievčina
Hannah a jej obžaloby sú sila. Vôbec nie pre obsah, ale pre ten pomstychtivý tón, ktorý kniha nahodí: Hannah je nádherne zatrpknutá - alebo otravne sebecká, záleží na uhle pohľadu. Mŕtve dievča neklame je veľmi známa kniha a toto bola jedna z vecí, ktorú som si pamätala z mnohých recenzií: Hannah je strašne nesympatická a namiesto toho, aby ju človek ľutoval, ju začne nenávidieť.

Mám za sebou množstvo kníh o samovraždách a Mŕtve dievča neklame je veľmi iná kniha. Možno preto, že vyšla už v roku 2007, dávno pred tým, než nám autori začali hrať na city s romantickými depresiami - a ktoré sa vám naviac snažia nahovoriť, že ak chcete niekto spáchať samovraždu, musí sa mu stať jedine niečo vážne zlé, čo otrasie celým jeho svetom.

Zrazu je tu Hannah, ktorá je "len" nešťastná, lebo ju niekto "len" plesol po zadku alebo "len" v škole ohovoril, a podľa mnohých ľudí sa s tým, že ju ľudia nerešpektujú, nepočúvajú a neveria jej, mala proste vyrovnať, lebo sú to bežné veci. A ona za to ešte viní ľudí - no hanba. Hannahine dôvody vás ani nešokujú, ani nezasiahnu ako niečo napínavé a tragické, lebo knihe nejde o to hrať sa na hollywoodsky trhák. Namiesto toho jej ide niečo iné: atmosféru a vybranie si pointy, ktorá sedí najviac vám.

1 jedinečná kniha
Mŕtve dievča neklame je veľmi iná kniha, ako tie, na ktoré ste z posledných rokov zvyknutí, pretože je také "prízemné" ako sa len dá. Clay Hannahine pásky zoberie, túla sa s nimi po meste, počúva. A zmyslom knihy nie je ochkať nad originalitou každého dôvodu, ale zamyslieť sa práve nad tým, prečo sú také nepodstatné. Je to ako presný opak toho, čo by ste čakali. Nečudujem sa, že sa ľuďom niekedy nepáči.

Ale chcela by som, aby takýchto kníh vychádzalo viac: kníh, ktoré sú priamočiare a surové, ich hrdinovia sa vám nesnažia zapáčiť, čítajú sa jedným dychom a zanechajú vo vás pocit prázdna. Mám dosť ukvákaných hrdiniek a ich prehnane tragických osudov - chcem viac tohto. Každodenných problémov, obyčajného života, tých len, nad ktorými mávneme rukou. Rozčítala som knihu niekedy večer a takmer v tú noc nešla spať. Mŕtve dievča neklame je skvelé, prinúti vás zapremýšľať a bude jedna z tých kníh, na ktoré len tak nezabudnete.

Neal Shusterman: Challenger Deep  

Posted in , ,

Caden Bosch má 15 rokov, dobré známky, hromadu záujmov. Má priateľov, milujúcu rodinu, život bez starostí.

Caden Bosch je plavčík na lodi plnej divných ľudí. Deň čo deň sa síce koná kokteil párty, ale keď vás každú chvíľu niekto hodí do dela, kapitánov papagáj plánuje vzburu a cieľom výpravy je potopiť sa na dno priekopy... tak niet divu, že Caden najradšej trávi čas v náručí vyrezávanej dievčiny na prove, ktorá je presvedčená, že ju všetci námorníci tajne ohovárajú.

Caden Bosch sa zbláznil. Nie zo dňa na deň, postupne. Žiadna náhla trauma, žiadne dramatické triky: Cadenov mozog jednoducho prestal udržiavať zdravú chemickú rovnováhu a Caden ochorel. Iba chvíľu potrvá, kým si to ľudia naokolo všimnú.

Toto vám síce anotácia zamlčí, ale aj tak vám to priebehu prvých 30 strán dôjde, a ja nemám chuť skrývať vám to v metaforách o lodi na rozbúrenom mori. Z časti preto, lebo vám chcem povedať, čo máte čakať. Ale hlavne pre niečo iné - lebo autor vám síce veľa vecí nepovie, ale zároveň ich pred vami neskrýva. A to je to, vďaka čomu je Challenger Deep také wow.

Veľmi dlho som rozmýšľala, ako vám túto knihu opísať, ale urobím to nakoniec úplne najjednoduchšie. Kapitoly z Cadenovho "normálneho" života sa striedajú s kapitolami, kde je Caden na lodi. Ak sa napríklad Caden na lodi zoznámi s novým členom posádky, v nasledujúcej kapitole z reálneho sveta zistíte, že na psychiatriu prišiel nový pacient.

Kapitoly z reálneho života sú skvelé - cením si každú jednu knihu, ktorá rozpráva o tom, ako duševná choroba u človeka prepuká, ako si hrdina ani neuvedomuje, že zrazu vníma svet inak, ako je preňho všetko jeho správanie normálne, ale pritom ide dolu z kopca. Ale tie kapitoly z lode, tá jedna veľká metafora o strachu a páde do hlbočiny - TO je sila.

Ilustroval autorov syn,
"skutočný" Caden Bosch.
Neviem, nakoľko bude práve toto baviť vás, ale ja som si toto striedanie dvoch pohľadov na tú istú situáciu - a hľadanie toho, ako sú prepojené - neskutočne užila. Je totiž rozdiel, keď vás autor zasype čudnými výjavmi a nezmyselnými metaforami, ktoré za ten svet nechápete a máte pocit, že čítate hromadu pseudo-poetických hovadín. A je niečo iné, keď sú tieto výjavy písané tak, že keď sa hrdina pozrie na more s myšlienkou, aké by to bolo hodiť sa cez palubu, presne viete, čo to má znamenať. Len si to predstavte s niečím menej prvoplánovým, lebo áno, táto kniha má na viac.

Prečítala som kníh o duševných chorobách fúru a táto je úplne iný level - práve preto, ako vám autor podsúva z informácie len kúsok a zvyšok vás nechá domyslieť. Čo znamená toto? Ako sa do situácie na lodi premietne niečo iné? Ak máte radi knihy, kde sa vám pri čítaní postupne rozsvecujú na hlavou "Ahááá!" žiarovky a po prečítaní máte chuť vrátiť sa späť na začiatok a pozrieť sa na veci znovu v novom svetle - toto je jedna taká.

Mohla by vám o metaforách básniť ešte dlho a vybrať na ukážku tie naozaj silné, ale nebudem vám kaziť prekvapenie z toho, čo všetko sa vo vnútri skrýva. Challenger Deep je úžasne premyslené a majstrovsky napísané. Nechcem vám túto knihu opisovať ako emočnú jazdu na rozbúrenom mori - ale ako niečo, čo veľmi otvorene hovorí o zmätených pocitoch a nerobí z duševnej choroby len element v romantickom príbehu. Vo mne bude rezonovať ešte dlho. Neváhajte a prečítajte si to.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...