Featured

8. 1. 2018

4x MINIRECENZIA: edícia Hity roku 2017


Angie Thomas: The Hate U Give
Černoška Starr sa stane svedkom vraždy svojho najlepšieho kamaráta. Khalil bol neozbrojený a nekládol odpor - len si z policajta uťahoval. Policajt vystrelil a Khalila zabil.

Anotácia sľubuje toto: udalosť prerazí na titulky novín, celý prípad je medializovaný, do ulíc vyrazia protestanti a zo Starr sa stane osamelý hlas pravdy, ktorý sa množstvo ľudí snaží umlčať. A tak som čakala knihu, ktorú nebudem schopná odložiť, ktorá sa zaryje hlboko do témy policajných vrážd a rasizmu, ktorá chytí tú skvelú premisu a nepustí ju až do konca.

Neprišlo vôbec na nič. Starr sa totiž urazí na celý svet a namiesto chodenia na protesty - ktoré začne pokladať za vrchol belošského pokrytectva - sedí doma a vrčí. A z knihy je zrazu pitvanie sa v duševnom stave človeka, ktorému pred očami niekto zomrel. Až do konca. Nebolo by to zlé, keby... 

Keby to bolo lepšie napísané. Každú scénu, ktorá vo vás vykreše nejakú emóciu, predchádza 50 strán nudných, nepotrebných a prehnane vulgárnych dialógov. Haha, fuck this. Haha, fuck that. Autorkin štýl je prinajlepšom priemerný "dialógovanie" s ostatnými postavami na pútavý príbeh nestačí.

Chýba akcia, všetky vedľajšie postavy splývajú do jednej nudnej masy a od polovice to pre mňa bolo len zdĺhavé predieranie sa k nejakému finále, ktoré nakoniec žiadne vyvrcholenie neprinesie. Za mňa - napriek pár dobrým a emotívnym momentom - obrovské sklamanie z premrhaného potenciálu.

Marie Lu: Warcross (Warcross #1)
Píše sa blízka budúcnosť, v ktorej svet prepadol VR hre Warcross. Osemnásťročná Emika sa naopak prepadá akurát tak do dlhov - na účte jej ostáva posledných 13 dolárov a ak urgentne nezoženie ďalšie peniaze, onedlho z nej bude bezdomovec.

S vidinou tejto nepeknej budúcnosti si Emika večer nasadí VR okuliare, sadne do hľadiska otváracieho ceremoniálu medzinárodného Warcross šampionátu a sleduje, ako sa v hre zjaví fakt hodnotný power-up. Emika neváha, hru hackne, power-up ukradne... a pritiahne na seba pozornosť celého sveta.

Namiesto toho, aby Emiku chytila polícia a šupla za hackovanie hry do basy, po ňu tvorca Warcrossu pošle súkromné lietadlo. Warcross má totiž problém, s ktorým si programátori nevedia dať rady - a tak je na tohtoročný šampionát nastrčených niekoľko hackerov, ktorí sa budú vydávať za hráčov a problém riešiť. A Emika bude jedným z nich.

Nulové očakávania, maximálne spokojnosť. Warcross je ako návrat medzi tie "ľahko-dystopické" knihy, čo predstavili nejakú ľahko pozmenenú verziu našej reality a sypali na vás jeden akčný zvrat za druhým. Pred Emikou stále stoja prekážky: ako sa bude maskovať, ako spozná ostatných hackerov, ako vyrieši úlohu, s ktorou si nevedia poradiť špičkoví programátori?

Warcross je ten typ knihy, ktorú otvoríte a prečítate na jedno-dve sedenia. Príbeh sa zbytočne nenaťahuje a od začiatku do konca sa niečo deje. Znamená to, že postavy nie sú extrémne dobre prepracované a jednoznačne by sa dalo ísť viac do hĺbky aj v príbehu, ÁÁÁLE... keď sa rútite knihou, lebo je to parádna akčná jazda... bude vás to trápiť?

Mňa to netrápilo. Marie Lu som naposledy stretla v Legende (recenzia) a VAU - autorka sa za tie roky nádherne vypracovala a očividne prichádza stále s novými nápadmi. A Warcross stojí za to. Nie je dokonalý, ale ani sa nesnaží na dokonalú knihu hrať - je ako počítačové hry, pri ktorých vypnete a bavíte sa. Teším sa na pokračovanie.

John Green: Turtles All the Way Down
Pamätáte sa, ako ste sa hnevali, že Augustus Waters je namyslený idiot, ktorý sype z rukáva jednu "hlbokomyseľnú" kravinu za druhou? V Na vine sú hviezdy to bola pointa, pretože sme mali spolu s Hazel sledovať, ako sa jeho maska cool týpka postupne rozpadá.

V Turtles All the Way Down sú také postavy všetky. A tentoraz bez pointy.

After a moment, I said, “How can you be anything to your self? I mean, if you can be something to your self, then your self isn’t, like, singular.”
“You’re deflecting.” I just stared at her. “You’re right that self isn’t simple, Aza. Maybe it’s not even singular. Self is a plurality, but pluralities can also be integrated, right? Think of a rainbow. It’s one arc of light, but also seven differently colored arcs of light.”

Príbeh je prakticky recyklácia starých Greenoviek: Aza má 16, OCD a je v našom svete tragicky stratená. Jej pojašená najlepšia kamoška ju dotlačí do vyšetrovnia záhadného zmiznutia strateného milióna, milionár má syna a Aza sa doňho zamiluje. Aza randí s chalanom a bojuje s panickým strachom z baktérií (ktoré sa napríklad prenášajú pri bozkávaní). A to je... všetko. Naozaj všetko. Nie som sarkastická. To je naozaj celý dej.

Väčšinu knihy totiž čítate podobné dialógy ako ukážka vyššie. Green tlačí svojim postavám do úst strašne nerealistické filozofické preslovy a prakticky žiadna z postáv žiadno nevyniká - všetky sú nadané, nepochopené, s nadhľadom na svet, s kreatívnou dušou, s víziou o svete, ktorú ostatní nikdy nepochopia...

Jedinou fakt peknou časťou je Azino zápasenie s OCD v druhej polovici, ale zase - nie je to nič svetoborné. Turtles All the Way Down mali vyjsť hneď po Na vine sú hviezdy, keď takýchto príbehov nebol trh presýtený a medzičasom neprišli knihy o duševných chorobách, ktoré to zvládli oveľa lepšie. Nemusíte sa teda báť Turtles vynechať. Boom ako spred pár rokov sa rozhodne nezopakuje, lebo to je tá éra, kam táto kniha patrí. Obdobie pred pár rokmi.

Karen M. McManusová: Jeden z nás klame
Bifľoška Bronwyn, krásavica Abby, díler Nate a športovec Cooper sa v pondelok poobede ocitnú po škole, pretože každému z nich do tašky niekto narafičil telefón, ktoré sú na vyučovaní zakázané.

Spoločnosť im robí Simon - najnenávidenejší chalan na škole, ktorý cez mobilnú appku zverejňuje najchrumkavejšie tajomstvá o svojich spolužiakoch. Nikto nevie, ako na ne prichádza. Všetci vedia, že má vždy pravdu, a že sa v utorok chystá zverejniť niečo veľké...

...čo sa už nikto nikdy nedozvie, pretože Simon v pondelok zomrie. V miestnosti s ním boli len Bronwyn, Abby, Nate a Cooper. Všetci tvrdia, že s jeho smrťou nemali nič spoločné. Kto klame?

Jeden z nás klame bola v zahraničí jednou z najpopulárnejších kníh roka - a pritom je zaujímavé, že nie je nijako špecificky zaujímavá. Tým nemyslím, že je zlá, ale na celej zápletke nič nevyčnieva z radu. Tajomstvá nie sú nič, čo by ste nevideli v ĽUBOVOĽNOM teen seriáli - veď viete, niekto má prehnane ambicióznych rodičov, niekto nabúcha priateľku, niekto je gej, niekto podvádza partnera, niekoho sestra leží na psychiatrii, niekto si chce mlčanie kúpiť rodinnými peniazmi... Klasika.

A Jeden z nás klame je ako vystrihnutý z telky. Nič nové pod slnkom. Vadí to? Záleží od očakávaní. Ak očakávate fakt napínavý detektívny triler, ha-ha. S trochou predstavivosti si rozuzlenie domyslíte HNEĎ NA ZAČIATKU (spoiler: Simon spáchal samovraždu a neklame nikto) a celú knihu budete banovať za strateným potenciálom, ktorý kniha mala.

Ak podstatne znížite očakávania a sadnete si ku knihe ako k tomu spomínanému seriálu, môžete odísť celkom spokojní. Dostanete presne to, čo čakáte - pútavú tínedžerskú telenovelu v štýle Riverdale, ktorá síce neprinesie nič nové, ale príjemne sa číta a na jeden-dva večery vás príjemne zabaví.

3. 1. 2018

Ramblingový občasník (10) - Môj rok 2017


Ďalší koniec roka a ďalšie bilancovanie - a na rozdiel od minulého mám k nemu aj čo povedať! Takže poďme na to.

TOP KNIHY ROKA
NOVINKY

Na začiatku roka som si dala záväzok prečítať čo najviac noviniek, ktoré v roku 2017 vyšli - či už debutové počiny alebo nové série známych autorov. Zmákla som ich niečo vyše 30 (+ pár, čo mám rozčítaných) a niekedy v priebehu januára by som rada napísala aj článok. Držte päste.

 

Dve, ktoré sa mi asi páčili úplne úplne najviac, sú All the Crooked Saints (recenzia) od Maggie Stiefvater, úlet do magického realizmu o rodine svätcov, ktorí pomáhajú ľuďom spoznať a prekonať temnotu vo svojom vnútri. Dostali ma originálne metafory a obrazotvorné rozprávanie - a hoci to nie je kniha pre každého, pre mňa je to najlepšie, čo autorka zatiaľ napísala. Vyjde aj v preklade.

They Both Die at the End je zase variácia na klasický jednodňový roadtrip príbeh s malým twistom - obaja hrdinovia vedia, že večer zomrú. Ak budete tie päste držať veľmi veľmi, možno dôjde aj na článok o všetkých autorových knihách, lebo Adam Silvera je mojou osobnou autorskou hviezdou a s každou knihou a kombinovaním jednoduchých zápletiek s nejakým nečakaným zvratom u mňa žiari viac a viac.


Rok 2017 bol silným rokom pre knihy o fanúšikoch a fandomoch a Geekerella bola jedna z najlepších - obyčajné dievča Ella v retellingu Popolušky nájde na povale starý cosplay po rodičoch a namiesto kráľovského plecu zamieri na con, kde zbalí herca, ktorý hrá vo filmovom remaku jej obľúbeného sci-fi seriálu vermírneho princa. Vtipné, skvelo napísané a pútavé - ak vám fandomy nie sú cudzie, must-read.

Bad Romance (recenzia) je to pravé pre vás, ak sa nebojíte temnejších tém a romantiky, ktorá romantická vlastne nie je. Hrdinka sa ocitne v extrémne toxickom vzťahu a celú knihu nevie, ako z neho von. Pútavé, skvelo napísané a mrazivo realistické - jednoznačne jeden z kúskov, ktoré by nemali zapadnúť prachom.

Nie som si istá, či na YA blog The Bear and the Nightingale patrí, pretože sa tak tretinu tvári ako historická fikcia pre dospelých. Ale prižmúrim oko, pretože tá kniha je FAKT DOBRÁ. Hlavná hrdinka v zasneženom stredovekom Rusku bráni malú dedinku pred zlom, čo sa prebúdza v lese, má to mrazivú atmosféru a skvelé postavy. A je to výborne, výborne napísané.

STARŠIE KÚSKY

  

Ari a Dante boli presne takí dobrí, ako som čakala - krásne všední a prekrásne napísaní, až som si búchala hlavu o stenu, prečo som tento kúsok o priateľstve, láske a lenivých letných dobrodružstvách nečítala skôr.

Challenger Deep (recenzia) naopak prekvapilo svojou hĺbkou (haha) - hlavný hrdina je hospitalizovaný v nemocnici a prostredníctvom metafor o plavbe na mori rozpráva o tom, ako bojuje s duševnou chorobou. Nie je to vôbec také ťažké, ako to znie, práve naopak. Veľmi veľmi veľmi vrelo odporúčam.

A napokon obrovský šok v podobe The Knife of Never Letting Go, ktorý je ÚPLNE iný ako Nessove ostatné knihy, a na jeden večer ma vrátil o pár rokov v čase do obdobia, keď fičali akčné príbehy, čo zhltnete na jedno sedenie, aj keď majú 500 strán.

OSTATNÉ

Priviedla som na svet tri knihy a overila fakt, že nezáleží na tom, koľkokrát niečo čítate - lebo v momente, keď chytíte hotový výtlačok a nevinne si v ňom zalistujete, OKAMŽITE NÁJDETE PREKLEP. Zároveň som si počas prvého roku rodenia kníh na vlastnej koži zažila, koľko vecí sa môže pri vydávaní pokaziť, a že keď niečo mešká... má to nejaký dôvod. Čiže, buďte trpezliví, asi toľko.

Nedávam si predsavzatia, že nasledujúci rok budem blogovať viac, lebo viem, že to nefunguje :D Dúfam, že sa mi podarí zverejniť aspoň ten spomínaný článok o najznámejších knihách roku 2017, prípadne pár recenzií na kúsky, ktoré si medzičasom rozchytali vydavateľstvá a vyjdu v preklade. Rada by som napísala niečo o knihách Kasie West, Adama Silveru, Davida Walliamsa a zábavnej hororovej sérii Red Eye, ktorou sa lúskam... ale uvidíme :D Držte palce!


12. 10. 2017

Maggie Stiefvater: All the Crooked Saints


Som pevne presvedčená o tom, že význam prvej vety sa preceňuje. Môžete mať prvú vetu, z ktorej ľuďom padne sánka až po zem, ale ak je tá druhá za ňou na prd, nebude vám to nič platné. Pri prvej vete nejde o to, ako neskutočne originálna, vtipná a nápaditá je. Ide o ten neviditeľný mostík, ktorý spája prvú vetu s druhou, druhú s tretiou a tretiu so štvrtou. Aby si vaši čitatelia povedali HOLY SHIT KAM SA STRATILA PRVÁ STRANA!

All the Crooked Saints sa otvárajú vetami, ktoré plynú a plynú a plynú - aj keď sa niekoľko kapitol prakticky nedozviete, čo to má všetko znamenať. Keď si nakoniec všetky informácie poskladáte, dostanete zhruba toto: rodina Soriovcov má moc robiť zázraky. Preto za nimi do Bicho Raro - mesta, ktoré kedysi rodina založila - prichádzajú pútnici.

Zázraky, ktoré pútnikov čakajú, sú dva. Prvý je v rukách soriovského Svätca, ktorý dokáže zviditeľniť temnotu v pútnikovom vnútri. Druhý - temnotu premôcť - je na pútnikovi. Po Bicho Raro sa túla množstvo pútnikov, ktorí na svoj druhý zázrak čakajú, pretože sa v súčasnom stave (s kojotími hlavami, hadmi obtočenými okolo tela, opakujúc neustále slová iných ľudí a podobnými šialenosťami) nemôžu k svojmu bývalému životu vrátiť.

Namiesto jednej súvislej línie vás čaká pohľad na životy celého soriovského klanu: svätec Daniel chce pútnikom pomôcť láskou. Racionálna a logická Beatriz verí, že nemá pocity. Joaquin sa zaujíma len o kariéru v pirátskom rádiu a s pútnikmi nechce mať nič spoločné. A generáciu ich rodičov zjazvila tragická udalosť, pri ktorej sa kedysi vtedajší Svätec odhodlal porušiť ten najväčší zákaz: nikdy nesmieš pútnikovi s druhým zázrakom pomôcť.

All the Crooked Saints nie je vaša klasická YA kniha. Dokonca aj na Maggie Stiefvaterovú je to poriadny úlet do čistého magického realizmu - ak máte radi Isabel Allende alebo Gabriel Garcíu Márqueza, budete sa cítiť ako doma a rovno vravím, že si to prečítajte.

Čo ostatní? Ak máte radi Maggie Stiefvaterovú, je to pre vás povinná jazda tiež. All the Crooked Saints sú Havraní chlapci na steroidoch. Autorka je na vrchole - jej štýl ešte nikdy nebol tak prudko čitateľný a divné magično ešte nikdy nebolo také divné a magické. Tristo strán je tak akurát, aby ste sa ponorili do príbehu, kde najprv ničomu nechápete, postupne odhaľovali náznaky a nakoniec všetko pochopili a užili si finále.

Ale ak je to vaša prvá Maggie Stiefvater a ste zvedaví, lebo hype hype hype... tak nejdete čítať klasickú fantasy alebo paranormálnu knihu, na akú ste zvyknutí. Idete čítať niečo veľmi pomalé a tak trochu "rozťahané", kde si musíte veľa vecí domýšľať, lebo autorka hovorí v metaforách. Čaká vás množstvo postáv, ktoré majú všetky svoj príbeh a ústredný dej tvorí to, ako do seba príbehy týchto postáv zapadajú. Čaká vás línia o zamilovaní, ale nečaká vás romantická línia. Čaká vás kniha, ktorá možno nie je najlepšia voľba na oddychové čítanie, ale príbeh, nad ktorým sa budete musieť zamyslieť.

All the Crooked Saints sú podľa mňa tak trochu risk, že sa vám buď budú páčiť úplne, alebo vôbec. Buď budete autorkine metafory o "zviditeľňovaní temnoty vo svojom vnútri" žrať aj s navijakom, alebo sa pri nich budete absolútne nudiť. Všetko závisí na tom, ako máte blízko k magickému realizmu a nakoľko ste ochotní čítať veľmi inú knihu, ako to, čo v YA momentálne vychádza.

Mňa tá zmena nadchla. Fantastická magická atmosféra, veľmi kvalitný štýl, pri ktorom sa vám scény až zhmotňujú pred očami, úžasné nápady, čo sú zakódované do metafor. Vôbec nemusím dlho rozmýšľať - pre mňa jednoznačne najlepšia kniha, akú som tento rok čítala.

4. 9. 2017

Heather Demetrios: Bad Romance



Summer a Gavin sa rozchádzajú! Bože. Summer je blbá, alebo čo? Gavin je SUPER: milý, slušne vychovaný a neskutočne talentovaný. Ten typ chalana, čo teraz brnká v kúte na gitare, ale raz bude na štadiónoch vypredávať koncerty.

Summer vraví, že je to preto, lebo s ňou Gavin chcel tráviť priveľa času. Ale ak by ste mali chlapca ako Gavin, prečo by ste s ním nechceli tráviť čas? Prečo by ste nechodili na jeho koncerty? Prečo by ste odmietli pozvanie na romantickú večeru? Summer si vážne nevážila, čo mala. Koza.

Ale Gavin je vďaka tomu opäť single - a konečne si všimne šedú myšku, Grace. Ktorá takmer do roka a do dňa pochopí, že dať Gavinovi kopačky bola tá najodvážnejšia vec, akú kedy Summer v živote urobila.

Bad Romance je jedna z tých kníh v štýle Why We Broke Up, kde hrdinka po rozchode rekapituluje nevydarený vzťah a všíma si náznaky toho, prečo sa v konečnom dôsledku pokazil.

Gavin je totiž všetko, po čom Grace kedy túžila. Ľúbi ju. Vypočuje jej sťažnosti na rodičov, ktorí ju využívajú ako lacnú pracovnú silu. Predstaví svojej rodine, ktorá ju od začiatku berie ako milovanú dcéru. Zloží jej romantickú pieseň, vezme ju na super rande.

Nie je ťažké sa do Gavina zamilovať - pre vás ani pre Grace. Ak vám niekto zmenil život k lepšiemu len tým, že existuje, dokážete prehliadnuť pár nedostatkov. Prepáčite hádku. Vzdáte sa vysnenej výšky, aby ste mohli byť spolu. Dáte si pozor na to, aby ste nikdy neostali sama v spoločnosti iného chlapca, lebo viete, že Gavin sa bude hnevať...

Grace sa postupne ocitá v príšerne toxickom vzťahu a najlepšie na tom je, že ju stále chápete. Nebudete s ňou súhlasiť - ale autorke sa vážne podarilo vystihnúť, ako sa hrdinka postupne prepadáva do veľmi zlého a nezdravého vzťahu, ako si nedá dohovoriť, ako je zamilovaná a ignoruje veci, ktoré sú pre všetkých ostatných veľké červené POZOR.

Prvá polovica ma chytila a nepustila - autorka má veľmi dobrý štýl a na mnohých miestach mi svojou ľahkosťou a melodickosťou pripomínal knihy vo veršoch. V druhej polovici sa to trochu stratí, príbeh graduje a Grace už len prakticky rieši, ako sa s Gavinom nedokáže rozísť, ale aj tak sa kniha ako celok stále číta fantasticky.

Bad Romance je čítanie pre vás, ak máte radi ťažké témy, ktoré v svete sladkých romancí so šťastným koncom nemajú také veľké pokrytie a namiesto akcie za akciou oceníte množstvo detailov z bežného života. Je to drsná kniha, ktorú možno miestami budete musieť odložiť - ak viete, že čítať o násilí, emocionálnej manipulácii a pocitoch bezmocnosti nie je pre vás, nečítajte ju vôbec.

Príbeh je podľa autorky sčasti autobiografický a možno to je dôvod, prečo je taký uveriteľný. Obyčajne totiž podobným knihám vyčítam, že hrdinovia trpia len "na efekt", aby vás autor šokoval - ale Bad Romance je osviežujúco úprimná, vyhýba sa mnohým klišé, nad ktorými pri "bestsellerových" knihách prevraciam očami a už teraz je rozhodne jednou z kníh, ktoré na mňa tento rok urobili najväčší dojem.

25. 8. 2017

4x MINIRECENZIA: edícia Middle Grade


Jenny Han: Shug
Annemarie (alias Sugar alias Shug) má 12, čo je podľa nej perfektný vek na prvý bozk. Nič vážne. Len dať prvú pusu spolužiakovi Markovi.

Problém je, že Mark o nejaké bozkávanie nemá záujem. A keď už, tak so Shuginou staršou sestrou. Začína leto a namiesto zábavy s Markom naša hrdinka skončí doučovať problémového chlapca Jacka.

A klasika: ukáže sa, že Mark nie je taký dokonalý, ako si Shug myslela. A keď sa začne s Jackom viac spoznávať, zistí, že naopak má veľa spoločného s ním.

Toto nie je základ romantickej zápletky. Shug je v skutočnosti o tom, ako hrdinka prvýkrát otvorí pred svetom oči a začne si všímať veci, ktoré v detskej naivite predtým nevidela - čudný vzťah jej rodičov, otcove "služobné cesty", mamine zvláštne nálady, asi nie až tak dokonalý život krásnej staršej sestry.

Naozaj som nečakala, do akých hĺbok Shug nakoniec zájde. Čakala som nejakú lalala letnú knihu, dostala prekvapivo vážny príbeh o dospievaní. Od Jenny Han som kedysi dávno čítala trilógiu Summer (recenzia) a nikdy by som si ju so Shug nespojila, takže si trúfam povedať, že aj ak Summer hejtujete a máte chuť na middle grade, môže sa vám páčiť.

A ak jedného dňa vyjde v preklade, rozhodne by som ju podarovala aj nejakej dvanásťročnej slečne - je napísaná veľmi pútavo a o dospievaní píše tak krásne a s citom, ako som už dávno nevidela.

Kody Keplinger: The Swift Boys and Me
Kody Keplinger, revolucionárka, ktorá priniesla do YA sex a nadávky, napísala middle grade. Pamätám si, koľko ľudí to naštvalo. Mám Kody rada, ale aby mala hrdinka dvanásť, to fakt nie...

Každopádne. Dvanásťročná Nola sa celý život kamaráti s troma súrodencami od vedľa: Brian je starší brat, ktorého nikdy nemala, Canaan jej najlepší kamarát a najmladší Kevin rozkošné ukecané zlato.

Ibaže potom zo dňa na deň otec chlapcov od rodiny odíde. Každého z trojice bratov to poznamená po svojom: Brian zrazu takmer nie je doma, Canaan sa odrazu vláči s partiou chuligánov a Kevin začne mať psychické problémy.

Aj keď je to middle grade a postavy nenadávajú ani divoko nesexujú, The Swift Boys and Me stále má ten typický rukopis Kody Keplinger: zaujímavá zápletka, hrdinka s veľmi výrazným hlasom a prudko čitateľný štýl. V porovnaní s jej inými knihami je však táto asi najviac trpkosladká - Nola sa rozhodne, že musí chlapcov rozveseliť, ibaže veľmi rýchlo sa ukáže, že keď máte 12, niektoré veci sú nad vaše sily.

The Swift Boys and Me je nečakane smutná kniha, ktorá vás ovalí pocitom bezmocnosti. Priateľstvá sa rozpadajú a Nola musí čeliť novej realite, že ľudia sa menia. Je to teda zlá kniha? Ale vôbec! Len možno nie je niečo, čo by ste od middle grade so (zvyčajne) šťastným koncom čakali. A určite nič, čo by ste mali ako fanúšik Kody Keplinger vynechať len preto, že hrdinka má dvanásť.

R. J. Palaciová: Obyčajná tvár
Pod obálkou ako na post-apokalyptickom trileri sa skrýva príbeh o desaťročnom Augustovi, ktorý sa narodil so znetvorenou tvárou. Auggie je rovnako šikovný a inteligentný ako jeho rovesníci - ale ostatné deti sa ho boja a nechcú sa k nemu priblížiť. Ibaže škola volá. A s ňou nie len prvé priateľstvá mimo rodinného kruhu, ale aj detská krutosť.

Obyčajná tvár je jeden z tých príbehov, čo sú vraj síce pre deti, ale viac si ich vychutnáte vy, dospelí. Ideálne pri nich poplačete a motivujete sa do budúcna množstvom citátov o tom, ako sa postaviť nepriazni osudu čelom, ako každé zlo oplácať láskou... atď. Jo. Je to jedna z tých kníh. Ale nie úplne.

Napriek viac-menej rovnakej téme (hrdina má za sebou nejakú tragédiu, ale stále je láskavý a inšpiratívny) však na mňa táto zapôsobila oveľa viac, ako podobné citové dojáky. Ani po niekoľkých rokoch neviem presne povedať, prečo. Možno lebo autorka tak netlačí na pílu a neždíma z vás slzičku vždy, keď môže. Zároveň píše dostatočne dobre, aby príbeh ustál len na tom, ako Auggie a jeho rodina nástup do školy prežívajú a snažia sa jeden druhému pomôcť, a nejakú dodatočnú drámu vôbec nepotrebuje.

V blízkej budúcnosti by mal zaútočiť na kiná film a osobne neverím, že sa mu podarí vystihnúť tú "obyčajnosť" bežných školských dní, vďaka ktorej sa pre mňa Obyčajná tvár nestala len ďalším tuctovým príbehom plným citových drám. Čiže si zožeňte knihu. Má super slovenský preklad a stojí za to aj vtedy, keď "emóciami nabité príbehy" nie sú vaša šálka kávy.

Wendy Mass: Zakliate jedenáste narodeniny
Amanda a Leo sa narodili v ten istý deň a každé narodeniny oslavujú spolu. Teda oslavovali - minuloročná oslava skončila katastrofou a jedenáste narodeniny budú prvé, ktoré kamaráti oslávia oddelene.

Väčšina spolužiakov sa rozhodne ísť na oslavu k Leovi a Amandine narodeniny sú jedna veľká katastrofa. Keď si Amanda večer ľahne do postele, myslí len na jedno: Som rada, že je to za mnou...

Lenže ráno sa Amanda prebudí do toho istého dňa. A deň potom zase. A ak nepríde na to, prečo sa deň opakuje, bude strašné narodeniny oslavovať celú večnosť.

Zakliate jedenáste narodeniny sú asi jediná kniha na tomto zozname, ktorú je vyslovene pre deti a ako dospelý si ju asi veľmi neužijete. Čiže otázka sa mení na niečo iné: Užije si ju moje desaťročné škvŕňa? Podľa mňa áno. Príbeh má tú skvelú atmosféru, v ktorej sa hrdinke nič nedarí a všetko sa len zhoršuje, a keď konečne niečo vyjde, tešíte sa spolu s ňou. Naviac sa mi veľmi páčil slovenský preklad - stránky ubiehajú rýchlo a kniha sa dobre číta.

Ja sa časom pozriem aj na pokračovania - ktoré už síce nie sú o Leovi a Amande, ale som zvedavá, koľko rôznych katastrof môže hrdinky ďalších kníh na narodeniny stretnúť.

9. 7. 2017

4x MINIRECENZIA: edícia Ani túto knihu žiaden môj priateľ na GR nečítal


Sam Munson: The November Criminals
Pravidelne narážam na autorov, ktorí si myslia, že svojim megavážnym dielom nastavia americkej spoločnosti zrkadlo pravdy. Že prídu s niečím, čo tu ešte nebolo. Že stvoria novodobú klasiku.

Ha-ha-ha. Alebo skôr - och bože. Kto chytá v žite - ale okrem toho, že s Holdenom lomcuje puberta, ešte aj dealuje spolužiakom drogy. Lebo on je viac. On je niekde inde. On vie čítať originálne klasické diela v latinčine. On tých ostatných len využíva na svoje ciele. On jediný skutočne žije svoj život na plno. Práve on dokáže vyriešiť vraždu spolužiaka. Lebo môže. Lebo on je iný. Lebo ostatní o živote nič nevedia.

Inšpirácia je naozaj celkom jasná. Ale poznáte ten pocit, keď sa autor príliš snaží? Keď kniha chce byť strašne hlboká a poučná a jedinečná, ale proste jej to nejde? Nie, The November Criminals nebude žiadnou novodobou klasikou práve čiste preto, že tá "autentická výpoveď o dospievaní" je tak nechutne silená.

Robison Wells: Dark Energy
Dark Energy som čítala ešte pred vydaním a kým kniha vyšla, stihla som na ňu zabudnúť. Keby nebolo poličky na GR, žiadna recenzia by sa nekonala.

A pritom to vôbec nie je zlá kniha, len... znie prudko absurdne. V Amerike pristane mimozemská loď. Mimozemšťania našťastie prišli v mieri a ich vodca žiada, aby boli jeho deti integrované medzi ľudskú spoločnosť. Dvaja emzáci teda začínajú chodiť na školu spolu s hlavnou hrdinkou, ktorá postupne skladá dohromady pravdu o tom, čo sa naozaj deje.

Odosobnite sa od toho, ako hlúpo to znie. Ten príbeh je pri čítaní fajn a scény s prvým kontaktom, ktoré hrdinka sleduje v televízii, sú fakt pútavé a dobre napísané - predstavte si film Arrival a získate celkom slušnú predstavu.

Tak kde je problém? V niekoľkých veciach. Dark Energy je veľmi krátke stand-alone a len čo sa príbeh poriadne rozbehne, zrazu končí. Veľa zvratov sa ďalej udeje len preto, že ich tam autor chce mať, a nie preto, že by to bolo logické alebo uveriteľné. A hlavne - má dosť uponáhľaný záver, ktorý sa dal vyriešiť lepšie.

Ale napriek tomu... to nie je nudné. A to u mňa niekedy - ako teraz - preváži nad všetkými výčitkami, ktoré mám. Páčila sa vám Piata vlna? Spomínaný Arrival? Skúste aj toto.

Emma Wunsch: The Movie Version
The Movie Version je "náučná" kniha o duševných chorobách postavená na hlavu. Z toho, čo som videla v jednohviezdičkových recenziách na Goodreads, pointa zase raz ušla.

Momentálne hodnotenie tejto knihy je 3,32. Lebo:
• hrdinka je strašne sebecká a myslí predovšetkým na seba
• sú tam čudné sex scény s naťahovaním kondómov a mäkkými penismi
• nikto nechápe, že hrdinkin brat vykazuje známky duševnej choroby, kým nie je neskoro
• hrdinka zrazu nevie, ako sa k bratovi správať, hanbí sa zaňho a nechce o ňom hovoriť

...a ja si mám chuť búchať hlavu o stenu. O to ide. Že hrdinka žije svoj každodenný, ne-romantizovaný život, v ktorom stretne svoju prvú lásku, zoznamuje sa s chlapcovými rodičmi, má prvý messy & awkward sex. Jej milovaný starší brat sa zrazu začne správať čudne, niekde v polovici knihy je hospitalizovaný s duševnou chorobou a hrdinka to tragicky nezvládne.

Čiže namiesto toho, aby ste sympatizovali s chorým hrdinom, je kamera neustále namierená na jeho zadubenú, sebeckú a nesympatickú sestru, ktorá o duševných chorobách nič nevie a správa sa ako tie hnusné postavy v pozadí tých iných kníh, ktoré hrdinu kvôli nej zatratia. A o to ide. Jediná smola je, že knihu nepísal nejaký skúsenejší autor, pretože je trošku rozťahaná a dej ubieha tak pomaly, že ju nebudete mať problém hocikedy odložiť.

Danielle Vega: Survive the Night
Uznávam, že si za to môžem sama. Ležala mi tá kniha v Kindli tak dlho, že som zabudla nie len prečo ju tam mám, ale aj o čom má byť. Mala som sa ísť pozrieť na Goodreads. Skontrolovať priemerné hodnotenie. Ach. Ach.

Takže predstavte si: je to horor. Dozviete sa presne v polovici, keď dôjde na prvú vetu anotácie, a skupinka hrdinov objaví telo svojej kamarátky Julie. Presne TAM mi došlo, že čítam fakt biedny C-čkový tínedžerský horor - hrdinku kamarátky prekecajú na undergroundovú diskotéku, všetko je to super a úžas a drogy...

...a potom hups, bežíme kanalizáciou a niečo nás naháňa a ááááááá všetci tu zomrieme a čokoľvek to hrdinov prenasleduje, fandíte tomu, lebo tínedžeri v hlavných rolách sú idioti a zaslúžia si to. A to je všetko. O nič viac tam v podstate nejde, aj keď sa začiatok tvári inak.

Takže nie, nielenže som sa ani trochu nebála, ale na postavách mi ani trochu nezáležalo a vrchol prišiel pri odhalení, že hrdinov v tých stokách naháňa chápadlová príšera.

Prežila som a to mi stačí.
Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates